Pozrime sa na to triezvo, bez emócii a zbytočného mudrovania či vplyvu mediálny výplodov na naše vnímanie situácie.

Pred štyrmi rokmi po prehre v boji o bronz už bolo jasné, že hráči ako Stumpel, Šatan, Pálffy alebo Demitra už budú za zenitom (resp. po ukončení karéry) a do Soči pôjdeme bez zbytočne veľkých oči. Zlatá generácia je na konci svojho kariérneho pôsobenia, už zostalo len pár vyvolených. Aj napriek tomuto stavu sa so slovenským hokejom nič nepohlo "vďaka" neschopnosti a vedľajším záujmom kompetentných. Pozitívom je len fakt, že pribudlo pár draftovaných hráčov a v NHL začínajú vyskakovať mladíci ako Marinčin, Tatar, Pánik a Jurčo, pričom isté miesto v prvom tíme má snáď len Tatar.

Tréner Vujtek pri zostavovaní výberu nemal na výber a musel vziať dve formácie hráčov, ktorí sú len do počtu. Nadávať na opomenutie Nagya alebo Podhradského by nebolo voči nemu fér, nakoľko ich prístup k reprezentácii je aj mediálne známy. Taktiež si treba pripustiť fakt, že nominácia Miroslava Šatana by na výsledkoch nezmenila absolútne vôbec nič. Ale sklamaný fanúšik sa chytí čohokoľvek, aby mohol palicou psa biť.

Teraz to budeme mať o to ťažšie, že sme stratili dvoch schopných centrov na našej najslabšej pozícii. Tomáša Kopeckého a Tomáša Marcinka. Mrzí neprítomnosť zraneného Gáboríka s Graňákom a neúčasť Ľubomíra Višnovského, ktorí sa dostali do výberu.

Tieto dve prehry, ktoré sme zažili a sú tak čerstvé a nepríjemné, sú len logickým výsledkom toho, kde sa nachádzame. Medzi svetovou hokejovou elitou nás nahradili Švajčiari, ktorí do hokeja pumpujú peniaze a je známe, že si pred rokmi najali kanadských špecialistov, aby im pomáhali s mládežnickým hokejom.

Napriek tomu, nebuďme smutní, ani podráždení, užívajme si olympiádu aj napriek nezdarom našich hokejistoch. Aj keď máme v povahe sa rýchlo vzdávať a frflať po akomkoľvek neúspechu, nevzdávajme sa.

Nech nám nechýba nadhľad a triezvy úsudok.

Skopíroval som to z kamarátovej stránky, ktorý žije hokejom už od malička a myslím si že to celkom vystihol...